Iné články

 

Vlk dravý

Vlk dravý (iné názvy: vlk obyčajný, vlk sivý alebo len vlk ; lat. Canis lupus) je druh cicavca z čeľade psovité (Canidae).

Poddruhy :

Rozlišuje sa asi 39 poddruhov vlka dravého, nie všetky sú však žijúce. Najbežnejší poddruh sa nazýva vlk dravý euráziský (Canis lupus lupus). Vlk sa považuje za priameho predka psa domáceho (Canis lupus familiaris), resp. predka, ktorý sa na genetickom základe psa podieľal najvýznamnejším dielom.

Výskyt:

V minulosti obývali vlky veľké oblasti Severnej Ameriky, Európy, Ázie či Blízkeho Východu. Rozširovaním ľudského osídlenia z mnohých území postupne vymizli. Hlavnými príčinami ich odstrelu boli škody, ktoré spôsobovali pastierom zabíjaním dobytka, strach obyvateľstva, že vlk je pre človeka nebezpečný, ale aj zárobok a úžitok zo surovín z vlka. Pôvodný biotop vlka bol v každom krajinnom type. V dnešnej dobe žijú vlky v rozsiahlych častiach Ruska, Európy a Kanady. Celkovo vlk nie je považovaný za ohrozený druh, aj keď niektoré lokálne populácie sú na pokraji vyhynutia. V posledných rokoch je trendom opätovná introdukcia vlkov do oblastí, kde už dlho nežijú (napríklad do Yellowstonského národného parku v USA).

Zmysli:

Najdôležitejšími zmyslami vlka sú čuch, sluch a zrak.

Čuch

Tento zmysel hrá v živote vlka veľmi dôležitú úlohu, pretože ním hľadajú korisť, čuchovými stopami si značia svoje územie a takisto sa ním aj navigujú. Oblasť nosa, ktorá zachytáva pachy je u vlka až 14-krát väčšia ako u človeka a obsahuje 200 miliónov čuchových receptorov, zatiaľ čo ľudská má 5 miliónov. Vnímaniu pachu napomáha vlhký nos, ktorý rozpúšťa vo vzduchu molekuly a vnáša ich ku zmyslovým bunkám. V dobrých podmienkach vlci zavetria pach aj na 3 kilometre.

Sluch

Vlk počuje až do frekvencie 80 kHz a vie zamerať jeden konkrétny zvuk, pričom hluk utíši – to umožňuje sedemnásť svalov, ktoré hýbu ušnicou podľa potreby. Na otvorenom priestranstve počujú do diaľky okolo 8 kilometrov.

Zrak

Zrak je veľmi ostrý a vyvinutý hlavne na vnímanie pohybu, na rozdiel od ľudského oka, ktoré je prispôsobené na vnímanie informácií. Preto vlk zvyčajne nehybné objekty prehliadne, ale aj nepatrný pohyb na väčšiu vzdialenosť zaznamená. Vlk vidí v tme lepšie ako človek vďaka inému farebnému spektru videnia. Zorný uhol vlka je 180º, jeho korisť má väčšinou zorný uhol okolo 300º, čo spôsobuje, že vlk je oproti svojej potencionálnej koristi v nevýhode.

Hmat

Oproti človeku je hmat vlka slabo vyvinutý.

Ostatné

Podobne ako psy sú vlky citľivé na vibrácie, čím vedia rozpoznať napríklad blížiace sa zemetrasenie.